Čas letí ako blázon... viem, je to klišé, ale neviem ako to inak povedať. Stále si hovorím, že už musím napísať nový článoček, aspoň malý, krátky. Ako vidím, prehováral som sa až príliš dlho. Ubehol skoro rok a ja nechápem ako je to možné. Doba je príliš rýchla, nechal som sa ňou pohltiť. Som rád, že to aspoň neodnieslo moje zdravie, že to bol len voľný čas.
Za ten rok som mal možnosť premýšlať o všeličom, veľa sa toho udialo, takže tém by bolo veľa, no najviac ma očarilo tohtoročné leto. Leto je moje najobľúbenejšie ročné obdobie - kvôli teplu,... (čítaj viac...)

Ako vidím, už som dávno nepublikoval... Ako strašne ten čas letí :( Ani som sa nenazdal a po lete prišla nadzvukovou rýchlosťou zima. Jeseň to len tak "lizlo", od tej rýchlosti opadali skoro všetky listy zo stromov. Niekto by si povedal "aká tragédia", no ide zima, listy by opadli tak či tak...
Mal som také chúťky napísať už dávnejšie - o dyme. Ja mám dym totiž rád. Ale akosi sa mi nedarilo nájsť si čas. Dnes sa mi to konečne podarilo. Pociťujem kľud, aký som už dávno necítil. Keby sa vonku slnko nehýbalo, myslel by som si, že zastal čas. Vlastne aj to, že som dnes... (čítaj viac...)

Život v stereotype je nudný. Strašne! Človek si to často ani neuvedomuje, lebo stereotyp mu dáva zväčša všetko čo potrebuje. Každé ráno vstáva či už spokojný alebo nespokojný, ide do práce, kde stretáva tých istých ľudí, naje sa v tej istej závodnej jedálni alebo najbližšom bistre, spotí sa v tej istej hromadnej doprave a večer sa oddá svojmu každodennému oddychu. Niekto pozerá televíziu, tí akčnejší si prečítajú knihu, niekto si zapne Facebook a do noci si každý relaxuje po svojom. A nebol by to stereotyp, ak by to nemalo prísť ďalší deň znovu.
Takto dni... (čítaj viac...)

Je zima... konečne. Aj keď podľa kalendára bola už najmenej mesiac, ukázala sa s oneskorením, ale zato poriadne. Asi si chcela vynahradiť zameškané. Vonku extrémne mrzne - mrzne voda, mrznú autá, mrznú mobily, mrznú bezdomovci. Teda tí čo nevybuchujú... Deň čo deň sa bolestne presúvame z domu do práce a naspäť, a nechce sa nám. Námraza na autách, alebo aspoň na oknách v mestskej hromadnej, klzké chodníky, schody, občas nejaký ten závej.
Ako tak spomínam na detstvo, lebo sneh mi ho dosť pripomína, zisťujem, že tá dnešná zima už akosi nie je to čo bývala.... (čítaj viac...)

Som si istý, že nie každý mal tú možnosť zažiť zabíjačku na vlastnej koži. Tým nemyslím nič morbídne, mám na mysli iba účasť na zabíjaní prasiatka či iného domáceho dobytku. Ja som to šťastie mal. Keďže dedko bol vášnivý chovateľ a tiež mäsiar, zabíjačku sme mali každoročne.
Niekomu sa môže zabíjačka zdať morbídna, iní tvrdia, že by výrobok z toho úbohého zvieraťa nemohli strčiť do úst, niekomu zas prekáža zápach a vlhko pri zabíjaní. Celé je to ale o čomsi inom.
Začalo sa to už v praveku - polovzpriamení, zarastení neandrtálci sa... (čítaj viac...)