Káva a kakao

V televízii chodí istá reklama, ktorá už sama navodzuje pocit tepla, pohodlia a spomienok. Nie, tentokrát neide o alkohol. Ide o reklamu na kakao. Ruku na srdce - kto z nás nemal rád kakao, keď bol ešte malý? Viem, isto sa našli experti, ktorý nemajú radi "kožu", ktorá sa tvorí na mliečnych nápojoch, ale odhliadnuc od kože, myslím, že kakao sa dostalo pod kožu každému. A veru, niet nad to dať si dobré, teplé kakavko :)
Keď je vonku mrzko, je tam mhla alebo prší, keď sa za oknom ženia všetci čerti alebo fúka meluzína, kakao je náplasť ako lusk. Bol by som na kakao celkom zabudol, ale už nejakú dobu si s manželkou dávame v nedeľu ráno sladké raňajky. Ani neviem kto s tým nápadom prišiel. Kakao si dávame ku vianočke s medom alebo čokoládovým krémom, ku croasantom alebo inému lahodnému pečivku. Človek si hneď osladí život.
Premýšľam, kedy sme my dospelí zabudli na kakao... Zrejme to bola ťažká konkurentka káva. Človek sa ledva vylíže z puberty a jedna z prvých závislostí je káva. Najskôr to začína nevinne s kapučínom, neskôr je to káva s mliekom, so šľahačkou... bruško pomaly rastie, veci z práčky lezú stále užšie a užšie, až si poviete dosť! Už žiadna šľahačka, žiadny cukor... a jedného dňa namiesto sladkej kávy pijete turka ako remeň. Veru, kofeín je prevít. Ani sme sa nenazdali a sladučké kakao nahradila horká káva. Nečudo že sa mnohí na svet mračia. Dobré kakao na raňajky by nám hneď spríjemnilo deň a vyrovnalo vrásky.
Dokonca som počul, že niektorí ráno ani neraňajkujú. Dajú si len kávu, jednu-dve cigarety a letia do práce. No ako sa môžu radovať z takéhoto rána? Keby sme si tak všetci dali ráno kakao a k tomu banán alebo jabĺčko. Ulice by boli plné usmiatych ľudí, v električke by sme sa v tlačenici usmievali, usmievali by sme sa vo výťahoch, v obchodoch, u kaderníčky, na plavárni, v knižnici a večer by sme sa vrátili s gambou vyťahanou od úsmevu. Dnes banán, zajtra dva a o pár dní vám budú raňajky chutiť ako kedysi, keď vás ešte mama alebo ocko odprevádzali do školy. Tí mlsnejší sa isto hneď od rána tešili na desiatu a na obed. Nie je sa za čo hanbiť, aj ja som taký bol. Ráno som zjedol raňajky, desiatu som zošrotoval cez desiatovú prestávku za pár minút a obeda som sa nemohol dočkať. Až ma desí pri pomyslení kde sa to vo mne všetko tratilo. Ale nepil som kávu a možno aj preto som mal celý deň plný zábavy. S plným bruchom sa predsa človek zabaví viac ako nalačno.
Dúfam, že som vám spravil chuť, kakao si to zaslúži. Možno už pridlho bolo zabudnuté, možno už pridlho čakalo na svoje comeback... dajte mu znovu šancu :)