Zvykli sme si na priemer

Už dávnejšie som si všimol, že hrozne veľa ludí si zvyklo na priemer. Videli sme to najmä, keď sme si s Mirkou hladali byt a prešli sme cez mnohé domácnosti. Toľko ludí a všetci si zvykli na priemer... a to nehovorím o skromnosti ale o pohodlnosti.
Vec sa má tak - ľudia si niečo zmyslia, maju nápad alebo sen, plno snov a idú si za nimi. Ale ako dlho? Jedni vydržia rok, iní pár mesiacov... no všetci si po čase zvykli na priemer. "Nerezový odkvapkávač na riad? Nezvýšili peniaze, teraz si kúpime obyčajný a keď zostanú peniaze, kúpime nerezový." Ale zabudlo sa, stačí aj obyčajný. "Na steny teraz dáme bielu, farebnú dáme, keď prídu deti." A zvyklo sa na bielu... "Záclony dáme, ale závesy kúpime až neskôr". Nekúpili. Prečo si kúpiť nechutnú napolitanku, keď o 10 centov drahší keksík je o mnoho chutnejší? Prečo hľadať takéto kompromisy?
Ale to nie je len o hmotných záležitostiach. Mnohí klesli tak hlboko, že si siahli aj na bohatstvo duchovné alebo dokonca zanedbali zdravie. Koľkí povedali, že pôjdu študvať neskôr, a nešli. A také to boli hlavičky. Koľkí povedali, že si spravia vodičák, keď budú starší, a nespravili. Koľkí povedali, že s tým zubom pôjdu k zubárovi a ... ano tí síce išli, ale bolesť pod torzom kedysi bieleho zuba, bola už taká neznesiteľná, že jednoduch museli ísť.
Popravde, je mi z toho smutno. Je mi smutno z ľudí, ktorí celý rok, dva a možno viac, drú ako kone aby si ušetrili na dovolenku a potom, keď sú na vysnívanej Korzike, si namiesto piva, keď naň majú chuť, kúpia minerálku, lebo je o Euro lacnejšia. Alebo namiesto romantickej večere na pláži si kúpia kebab do ruky, lebo večera v reštaurácii je drahá. No čo je toto za dovolenku? Aj tí si zvykli na priemer...
Ale takto to predsa nemusí zostať. Doprajme si zábavu, pozvime priateľov na kávu, staré kamošky zo strednej do kina, poďme na masáž alebo do sauny. Veď na Slovensku je toľko možností... A nebuďme ani pohodlní. Namiesto večera pri telke, vybehnime radšej niekam von. Oprášme staré kolieskové korčule a bicykle, vytiahnime mamy a otcov do prírody, zavolajme ich na pivo alebo varenú čokoládu. Užívajme si trochu ten život, veď zodpovednosti z nás nerobia otrokov. Venujme sa koníčkom a každú voľnú chvíľku sa usmievajme, lebo smiech je liek na každú bolesť ;)