O povinnom čítaní

Literatúru som na škole nikdy nemal rád. A v podstate ani Slovenský jazyk... a aj to tak vyzerá. Občas mám pocit, že Anglický pravopis viem lepšie ako svoj rodný jazyk. Čo už, stáva sa.
Kde je ale problém? Myslím, že je to prístupom učiteľa a skostnatelé pridŕžanie sa akýchsi osnov. Slovenčina pre mňa nikdy nebola zábavná, na rozdiel od Fyziky či Chémie, kde sa dá naučiť mnohému praxou. Aj Slovenčina má svoju "prax", no možno sa to viac viaže na tú literárnu časť - je to povinné čítanie. Na hodinách sme mohli nie len diskutovať, ale aj si niečo napr. zahrať - ja by som mohol hrávať škriatkov, tí mi idú. Namiesto toho som mal doma hromadu kníh (ak vôbec), ktoré som nikdy nečítal ale obsah som mal vždy. Nudné knihy, ktoré ktosi vybral z pomedzi svojich obľúbených alebo knihy, ktoré široká verejnosť označuje ako skvosty. Tak pardón, ale ja nie som široká verejnosť a chcem individuálny prístup.
Na smolu veci ma takýto prístup učiteľov priviedol k tomu, že pred televízorom a počítačom som sedel omnoho viac ako nad knihou. Netušil som, ktoré knihy by ma bavili, netušil som, ktorý autor píše "moju" literatúru. A keď som sa náhodou k dobrej knihe dostal, lebo mi ktosi povedal, že je to naozaj dobré, tak som si ju prečítal a bol som naozaj prekvapený. S chuťou som sa potom pustil do Chrámu matky Božej alebo do iného veľdiela a chuť ma zaraz prešla.
Bohužiaľ až dnes zisťujem, že čítať dobrú knihu je viac ako vidieť ju sfilmovanú. Je večná škoda, že na hodinách Slovenčiny sme si nehovorili o alternatíve (a ak hej, tak si to nepamätám). Napr. na strednej škole som vedel, že sa mi páčia sci-fi veci. Myslel som si, že vo filme je sci-fi najlepšie, môžem si vychutnať efekty, premýšlať o nedokončených záveroch či o živote hrdinov. Nikto mi totiž nepovedal, že sci-fi knihy vôbec existujú a že môžu byť skvelé. Dnes je to ale všetko inak, našťastie. Poznáte Terryho Pratchetta? Je to asi najznámejší autor fantasy. Nepoznáte? Dalo sa čakať. Ja som o ňom nikdy na škole nepočul. Aká smola! Kamarát nedávno čítal jednu z jeho kníh a ja som si nechal poradiť s ktorou by som mal začať. A bola to rada nad zlato. Terryho knihy hltám a nechávam sa unášať farbami kúziel. Aká škoda, že som s hltaním nemohol začať už na strednej. A môžem sa pochváliť, hltám už od vianoc :) Nechal som si totiž od Ježiška priniesť Terryho Ľahké fantastično. Od vtedy som prečítal ďalšie dve knihy a som nadšený.
Priatelia, ja viem, že už knihy nie sú veľmi v móde ale prosím, nezatracujte ich tak ako som to dlho robil ja. Kniha je ozajstnou bránou - nie však do iného sveta, ako by si niekto mohol myslieť. Je to brána do vašej fantázie, do vašej duše. Tak sa to všetko začína ...