EN SK

Časožrúti

28.6 2011, 12:12
The game
Foto zdroj: Martin Pullmann
Mám za sebou štvrť storočia... Jeden by si povedal, že to je fúra času, ale mne sa to zdá ako keby to všetko ubehlo neskutočne rýchlo. Biológ alebo filozof by mi to isto vedeli zdôvodniť kapacitou ľudskej pamäte alebo teóriami ako novšie spomienky vytláčajú tie staršie a preto sa mi minulosť stráca v tme kútov mojej mysle, ale ja viem, že je to kdesi úplne inde.
Keď som bol malý, spával som dvakrát za deň – poobedný šlofík bol v škôlkach povinný a večer, no to ma zasa do postele hnali rodičia. Keď som začal chodiť na základnú školu, prišli prvé povinnosti a hneď bolo času menej. To však stále nie je ono. Isto už viete kam tým mierim ... áno, do obývačky. Na piedestáli tam číhal televízor, číhal a žmúril červenou led-diódou na každého, kto šiel okolo. Rafinovaný plán televízneho programu s podčiarknutými reláciami a filmami zviedol aj tých najsilnejších. Bol to on, kto mi zožral rána v lete, poobedia počas školy a celé dni cez Vianoce. Dnes ma až mrazí, keď si spomeniem ako som prezízal prázdniny do obrazovky. Ach, aký som bol sprostý... Ťukám si na čelo a uvažujem, či som bol pri zmysloch. Keby som ten čas mohol vrátiť, hneď by som robil niečo užitočnejšie. Učil by som sa napríklad kresliť, chodil by som do "zušky" na klavír alebo husle, naučil by som sa maľovať kvetináče, lepiť ich mozaikou. Čítal by som knihy o slávnych mužoch a ženách, o hrdinoch svojich dôb... Ako starší by som si isto prečítal knihy o programovaní, o nových technológiách, o cestovaní...
Keď som sa oženil, s manželkou sme televízor nemali. Dva a pol roka... A už aj pred tým, keď som býval na internáte som televízor nesledoval. A je to úžasný pocit. Zrazu sa život žije jednoduchšie, nemusíte sa ponáhľať domov na pätnástu na seriál, večer na televízne noviny, neobťažujú vás reklamy, telenovely... Život je jednoducho krajší, keď sa na vás z obrazovky nedívajú politici, zbohatlíci či takzvaná smotánka. Žijete len medzi svojimi, na ulici vídate ľudí ako ste vy a nie je toho veľa prečo sa rozčuľovať. Občas v autobuse začujete rozhovor dvoch rozčúlených starších pánov, ako hromžia na politikov a vy sa len ticho usmievate, lebo vám to príde smiešne.
Televízor však nie je jediná vec, ktorá vie žrať čas. Je to všetko, čo uprednostňujete pred povinnosťami. Počítač, Internet, mobilný telefón, krčma, krížovky, ba dokonca aj knihy... Ak je to všetko s mierou, tak je to vporiadku. Ale ak niekto strávi 6 hodín denne pri chatovaní na internete, už je kdesi chyba. Pľuzgier od telefónu na palci, vyslabnuté oči po 9 hodinovom čítaní pri baterke pod perinou, to všetko sú náznaky toho, že je niečo zle. A nie, silnejšia žiarovka v baterke to nevyrieši.
Akosi sme zabudli na to, že aj vonku je svet. Zabudli sme, že nežijeme vo vákuu seba, život nie je to čo vidíme v televízii, život nie je ani cesta do školy, ani do práce či do obchodu. To všetko je len rutina. Život je omnoho krajší, život sú vzťahy, život sú problémy ale aj riešenia. Život je farebná mozaika, nie čierno-biela.
Rutina je ten najstrašnejší časožrút. Rutina pohltí všetko, zabije radosť, priateľstvá, rutina zničí zdravie, rutina pokrúti aj pánty na dverách, nie to ešte človeka. Na udržanie manželstva vraj stačia štyri bozky denne. Proti rutine potom stačí pohľad na oblohu, pešia prechádzka o jednu zastávku autobusu ďalej, jeden vtip povedaný kolegovi... Namiesto do nákupného centra sa v nedeľu prejdime niekam k vode alebo do lesa. Namiesto zmrzliny si kúpme sladkú hrušku, namiesto kávy si dajme šumivý celaskón. Spravme veci trochu inak než inokedy. Možno tak stretneme starého priateľa :)
Videné 2793 krát.
Kategórie: [fejtóny]

Vitajte !

Martin Pullmann
Volám sa Martin Pullmann a toto je miesto, kde sa chcem s vami všetkými deliť o moje myšlienky.
Som grafický dizajnér, programujem webové stránky ale aj iné aplikácie. Fotím a fotografie spracovávam, rád počúvam hudbu a trávim č s priateľmi a v prírode.
Blog je moja najnovšia zábavka, tak dúfam, že vás môj blog nebude nudiť, ale pra*ve naopak, že vás obohatí vzďy niečím novým.