Časožrúti

Mám za sebou štvrť storočia... Jeden by si povedal, že to je fúra času, ale mne sa to zdá ako keby to všetko ubehlo neskutočne rýchlo. Biológ alebo filozof by mi to isto vedeli zdôvodniť kapacitou ľudskej pamäte alebo teóriami ako novšie spomienky vytláčajú tie staršie a preto sa mi minulosť stráca v tme kútov mojej mysle, ale ja viem, že je to kdesi úplne inde.
Keď som bol malý, spával som dvakrát za deň – poobedný šlofík bol v škôlkach povinný a večer, no to ma zasa do postele hnali rodičia. Keď som začal chodiť na základnú školu, prišli prvé povinnosti... (čítaj viac...)