Halucinácie

Práve ležím v posteli, chorý. Doktorka si myslí, že je to kvôli niečomu, čo som prechodil a ja si myslím, že má pravdu... Nebavilo ma sedieť doma len s nádchou, tak som chodil do práce - no a tuším sa to nevypláca.
Nie, nechcem vás všetkých strašiť alebo vám robiť prednášku o liečení sa doma. Chcem aby môj blog bol pozitívny. Prihováram sa vám preto, lebo som si spomenul na časy, keď som bol malý a zostal som doma chorý. Ležal som s chrípkou, s horúčkou, niekedy poriadne vysokou a kvôli mne musel vždy niekto z rodičov zostať doma. Pre mňa to boli také trochu čudné prázdniny, pre rodičov tortúra :)
Najhoršie to bolo, keď som mával vysoké teploty. Ešte dnes si pamätám, ako som sa budil na strašné halucinácie. Ako sa mi prehrieval mozog, riešil strašné somariny. Napríklad taký sluch - raz som sa zobudil na to, že môj sluch je taký citlivý, že som počul ako mi vŕzga koža medzi prtami, keď som nimi šúchal. Otrasný zvuk... Alebo som sa budil na dosť čudné sny, ktoré sa menili na halucinácie. Tak napríklad, pamätám si ako som sa zobidil na sen, kde bol drevený, úplne obyčajný latkový plot, spoza ktorého vykúkalo stále viac a viac hláv. Tie kričali a hluk sa stále stupňoval až na neznesiteľnú hladinu. Keď som ich zahnal aby prestali, bol chvíľu pokoj, no znovu sa vystrčila kričiaca hlava, potom ďalšia a ďalšia... V iných halucináciách to boli lode s páliacimi kanónmi, inokedy namiesto latkového plotu stoh slami, kde sa hádali ľudia navzájom. Keď sa tak nad tým dnes zamýšľam, boli to ťažké filozofické otázky s ktorými si môj mozog chcel silou mocou poradiť. Boj dobra a zla, medziľudské vzťahy - tuším som televízor sledoval až príliš.
Pamätám si ale aj na to, ako som raz zostal doma zarovno s mojím ocom. Obaja sme boli chorí a čas sme trávili tak, že sme v spáli v posteli hrali kanastu :) Mali sme veľký hárok papiera, kde sme si písali body, okolo seba kôpky karát, ktoré niečím súviseli a na ruke som nemotorne držal zodesať ďalších kariet. Hrali sme celé hodiny, veď času bolo habadej. Milé spomienky. Málokedy sa podarí maródovať s niekým druhým, zvyčajne sme choreli jeden po druhom.
Dnes už som veľký, ale keď mám znovu vysokú teplotu, vie sa mi ešte zdať nejaký ten krutý sen. Našťastie je ich už veľmi málo a aj chorľavý som menej. Ale niečo je stále rovnaké - neznášam byť chorý cez leto. Vonku je krásne a ja... ja idem spať. Želám vám pevné zdravie a dúfam, že si ten deň užijete aj za mňa.