Nebojme sa objavovať

Život v stereotype je nudný. Strašne! Človek si to často ani neuvedomuje, lebo stereotyp mu dáva zväčša všetko čo potrebuje. Každé ráno vstáva či už spokojný alebo nespokojný, ide do práce, kde stretáva tých istých ľudí, naje sa v tej istej závodnej jedálni alebo najbližšom bistre, spotí sa v tej istej hromadnej doprave a večer sa oddá svojmu každodennému oddychu. Niekto pozerá televíziu, tí akčnejší si prečítajú knihu, niekto si zapne Facebook a do noci si každý relaxuje po svojom. A nebol by to stereotyp, ak by to nemalo prísť ďalší deň znovu.
Takto dni ubiehajú, človek je stále viac a viac umorený svojím životom, ale vlastne ani nevie prečo, veď sa má dobre - lebo má svoj stereotyp. A verte, že vyjsť z neho chce nie len silu, ale aj odvahu. Mnohí neidú s priateľmi na kávu, lebo je to "drahé". Neidú s partnerom na večeru, lebo je to "snobské". Neidú do divadla, lebo "to nie je pre nich". Vonku sa striedajú ročné obdobia, čas plynie neskutočne rýchlo, ale človek v stereotype si to ani len nevšimne. A to je katastrofa.
Nie som psychológ, takže príznaky stereotypu vám nepoviem, no podľa mňa sa stačí zamyslieť - kedy som bol(a) naposledy v prírode? Kedy som sa naposledy pokúsil(a) realizovať svoj sen? Mám ja vôbec nejaké sny? Nezomreli všetky vo mne, kdesi hlboko pod nánosmi bahna z médií? Ak sa vám zdá, že vám niečo chýba, ale akosi neviete prísť na to čo to je, tak skúste zmenu. Nie, nemyslím politické druhé a tretie cesty, nemyslím konkrétny smer. Myslím zmenu vo vašom každodennom živote. Buďme odvážni! Skúsme sa ráno prejsť, namiesto jazdy autobusom. Skúsme sa vybrať inou ulicou než obvykle. Možno to ani neviete a svet okolo sa mohol medzičasom zmeniť. Rozpadnuté lavičky, ktoré vám vždy tak prekážali, sú už možno dávno vymenené. Záhony majú nové kvety a kdesi neďaleko sa prisťahoval nový sused - má v záhrade jazierko. Buďme hrdinovia a odvážme sa ísť do mesta, skúsiť novú reštauráciu. Skúsme oprášiť bicykle a vydať sa úplne inam než vždy, nasaďme si okuliare a pozrime sa rovno do slnka aby nám zohrialo tvár. Vymeňme pohľad na šedý chodník za pohľad na modrú oblohu a možno sa nám pošťastí uvidieť aj lastovičku.
Hrdina nie je len ten, kto vystúpi na Mount Everest, hrdina je každí, kto sa odváži vystúpiť zo svojej ulity všednosti. Usmejme sa na seba hrdinsky do zrkadla a spravme ten krok. Skúsme opäť snívať! Sny nás ťahajú dopredu. Začnime plánovať bláznivé leto plné zážitkov. Vezmime deti a ukážme im, že naše Slovensko je krásne a že stromy nerastú len v mestských parkoch...