EN SK

Dym

8.12 2012, 16:45
Dym
Foto zdroj: unthinkable999
Ako vidím, už som dávno nepublikoval... Ako strašne ten čas letí :( Ani som sa nenazdal a po lete prišla nadzvukovou rýchlosťou zima. Jeseň to len tak "lizlo", od tej rýchlosti opadali skoro všetky listy zo stromov. Niekto by si povedal "aká tragédia", no ide zima, listy by opadli tak či tak...
Mal som také chúťky napísať už dávnejšie - o dyme. Ja mám dym totiž rád. Ale akosi sa mi nedarilo nájsť si čas. Dnes sa mi to konečne podarilo. Pociťujem kľud, aký som už dávno necítil. Keby sa vonku slnko nehýbalo, myslel by som si, že zastal čas. Vlastne aj to, že som dnes slnko videl bol veľký bonus. Čím viac sa blíži nový rok, tým menej slnka vídam. Do práce chodím za šera a za šera sa vraciam domov. V severských štátoch kvôli tomu ľudia skáču z okien... ja sa zatiaľ držím ;)
Po tom, čo sa ochladilo, cítiť vonku dym, stále viac a viac. Nemám na mysli výfukové plyny a im podobné chuťovky. Myslím pravý drevený dym, prípadne ten z uhlia. Ak ste už niekedy taký dym cítili, je ťažké si ho s niečím zameniť. Dym z uhlia štípe v nose - nie ako ostatné druhy dymu, tento štíte zákerne. Dym z dreva skôr vonia, štipľavý je len vtedy, ak sa ho nadýchnete naplno a zblízka. Uhlie štípe na desiatky metrov.
Dym mal oddávna pre ľudí silnú, magickú moc. Pre mňa ale znamená spomienky a o tie sa chcem s vami podeliť. Možno sa to stáva aj vám, že keď ucítite nejakú špecifickú vôňu či zápach, vynorí sa vám v mysli nejaká spomienka. A možno to nie je celkom ani spomienka, len je to akýsi pocit, ktorý vaše telo zrazu cíti. Mne sa to stáva... a často. Asociácií na zvuky, melódie, vône, smrad, chuť či pachuť mám plnú hlavu. A sú medzi nimi aj také, ktoré mi privádzajú len pocit, nič inšie, nič konkrétne...
Keď zacítim dym uhlia, hneď si spomeniem na svoje detstvo. Kráčam po zasneženej ulici v malej dedinke. Naokolo sa krčia len malé domčeky, žiadne paneláky. Kráčam od dedka a v ovzduší, trochu mrazivom, cítiť dym z kachiel, kde si ľudia kúria uhlím, drevom a ktovie čím ešte. Uhlie prebilo vôňu dreva, štípe to. Na zasneženej ceste sú stopy po autách, ktoré tadiaľ občas prejdú, stopy po bicykloch a popol. Ľudia ho tu zvyknú sypať na cestu aby sa nešmýkalo. Nemusím ani oči zatvárať a vidím to. Dym z uhlia má na mňa takúto moc.
Drevený dym je ale iný. Je voňavý, teda aspoň pre mňa, a nie je taký násilný ako z uhlia. Vždy príde do nosa tak jemne, akoby len skúšal či ho prijmem. A keď sa nadýchnem zhlboka, aby som nasal čo najviac, hneď mi prinesie jednu zo spomienok. Spomínam na opekačky, desiatky a desiatky krát, kedy som bol s priateľmi či rodinou niekde v lese, pri rieke, pri jazere, na chate, na poli po zbere úrody... Desiatky špekáčikov a krajcov chleba, opečená slaninka, dokonca kukurica či jabĺčka. Neskôr guláš z kotlíka či ryba. Drevený dym vonia ako drevo, ale aj ako to, čo sa na ohni pripravuje. Vône sa nebijú ale krásne splynú v jedno. Pre mňa je to mnohokrát harmónia. Dym je pre mňa element, myslím, žemá svoj život tak ako voda, vzduch, oheň či zem. Stúpa hore, nesie sa k oblohe.
Možno preto tak fascinuje ľudí už veky. Zápalné obety, ktorých dym odnášal obetu do neba, dym z rastlín, ktorým šaman dymil chorého, dym, ktorým si indiáni posielali signály. Veď aj dnes, každý fajčiar uctieva dym - veď čo je to za fajčenie, ak nemáte čo vyfúknuť... :)
Vonku sa zotmelo, vyberiem sa von trochu vymrznúť a zaspomínať - ktovie aký dym vonku ucítim.
Videné 3302 krát.
Kategórie: [fejtóny]

Vitajte !

Martin Pullmann
Volám sa Martin Pullmann a toto je miesto, kde sa chcem s vami všetkými deliť o moje myšlienky.
Som grafický dizajnér, programujem webové stránky ale aj iné aplikácie. Fotím a fotografie spracovávam, rád počúvam hudbu a trávim č s priateľmi a v prírode.
Blog je moja najnovšia zábavka, tak dúfam, že vás môj blog nebude nudiť, ale pra*ve naopak, že vás obohatí vzďy niečím novým.